Život Prešova
online
online
Pred 30 rokmi vyhlásila Bosna a Hercegovina nezávislosť
03.03.2022 Celý región
Sarajevo
3. marca (TASR) - Bosna a Hercegovina sa stala hlavným bojiskom vojny v
bývalej Juhoslávii a aj po troch desiatkach rokov si táto
administratívne rozdelená krajina nesie ťažké bremeno minulosti.
Vzhľadom na náboženskú a národnú rozmanitosť sa Bosna a Hercegovina
nazýva aj "babylonom Európy".
Vo štvrtok 3. marca uplynie 30 rokov odvtedy, čo táto balkánska krajina vyhlásila nezávislosť.
Žiadne veľké slávnostnosti sa nekonali, keď vodca bosnianskych Moslimov Alija Izetbegovič vyhlásil 3. marca 1992 nezávislosť Bosny a Hercegoviny. A to ani napriek tomu, že dva dni predtým sa absolútna väčšina obyvateľov – až 99,7 percenta – vyslovila v referende za nezávislosť Bosny a Hercegoviny od Juhoslávie. Tento výsledok mal totiž jednu obrovskú chybu krásy: bosnianski Srbi sa na ňom nezúčastnili a hlasovanie bojkotovali.
Európska únia a Spojené štáty uznali nový štát v apríli 1992 a členom OSN sa Bosna a Hercegovina stala 22. mája 1992.
Vyhlásenie nezávislosti vyvolalo etnické napätie, ktoré vyústilo do najhoršieho krviprelievania v dejinách Európy od skončenia druhej svetovej vojny. V rokoch 1992–95 si vyžiadalo približne 200.000 obetí a vojna vyhnala z domovov okolo dvoch miliónov ľudí.
Masaker v Srebrenici z júla 1995, pri ktorom srbské jednotky vedené generálom Ratkom Mladičom popravili viac ako 8000 bosnianskych Moslimov, sa považuje za najbrutálnejší vojnový zločin na území Európy od konca druhej svetovej vojny. Počas vojny bol zničený aj Starý most v meste Mostar, ktorý symbolizoval premostenie medzi rôznymi kultúrami. Na svojom mieste stál nad riekou Neretva vyše 400 rokov, kým ho počas vojny v novembri 1993 nezničili chorvátske jednotky. Po vojne bol zrekonštruovaný a od júla 2004 opäť spája oba brehy.
Na základe Daytonskej zmluvy bola Bosna a Hercegovina s hlavným mestom Sarajevo rozdelená na dve entity – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a srbskú časť Republika srbská (RS). Na severe krajiny leží neutrálny dištrikt Brčko. Najvyšším správnym orgánom je trojčlenné predsedníctvo Bosny a Hercegoviny, ktoré tvoria zástupcovia troch národností – Bosniakov, Chorvátov a Srbov.
Daytonská mierová dohoda zriadila aj úrad vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine. Rusko vlani navrhlo, aby bol vysoký predstaviteľ OSN zbavený právomocí, a k 31. júlu 2022 chcelo jeho úrad dokonca zatvoriť. Bezpečnostná rada OSN v júli 2021 však túto rezolúciu nepodporila.
V súčasnosti je však tak stabilita regiónu, ako aj dohoda z Daytonu ohrozená. Líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik totiž presadzuje odtrhnutie bosnianskej Republiky srbskej od Bosny a jej pričlenenie k Srbsku. "Prejavy nacionalistickej a separatistickej rétoriky v Bosne a Hercegovine narastajú a ohrozujú stabilitu, dokonca aj celistvosť tejto krajiny," vyhlásil minulý týždeň vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, pričom situáciu označil za kritickú.
Vo štvrtok 3. marca uplynie 30 rokov odvtedy, čo táto balkánska krajina vyhlásila nezávislosť.
Žiadne veľké slávnostnosti sa nekonali, keď vodca bosnianskych Moslimov Alija Izetbegovič vyhlásil 3. marca 1992 nezávislosť Bosny a Hercegoviny. A to ani napriek tomu, že dva dni predtým sa absolútna väčšina obyvateľov – až 99,7 percenta – vyslovila v referende za nezávislosť Bosny a Hercegoviny od Juhoslávie. Tento výsledok mal totiž jednu obrovskú chybu krásy: bosnianski Srbi sa na ňom nezúčastnili a hlasovanie bojkotovali.
Európska únia a Spojené štáty uznali nový štát v apríli 1992 a členom OSN sa Bosna a Hercegovina stala 22. mája 1992.
Vyhlásenie nezávislosti vyvolalo etnické napätie, ktoré vyústilo do najhoršieho krviprelievania v dejinách Európy od skončenia druhej svetovej vojny. V rokoch 1992–95 si vyžiadalo približne 200.000 obetí a vojna vyhnala z domovov okolo dvoch miliónov ľudí.
Masaker v Srebrenici z júla 1995, pri ktorom srbské jednotky vedené generálom Ratkom Mladičom popravili viac ako 8000 bosnianskych Moslimov, sa považuje za najbrutálnejší vojnový zločin na území Európy od konca druhej svetovej vojny. Počas vojny bol zničený aj Starý most v meste Mostar, ktorý symbolizoval premostenie medzi rôznymi kultúrami. Na svojom mieste stál nad riekou Neretva vyše 400 rokov, kým ho počas vojny v novembri 1993 nezničili chorvátske jednotky. Po vojne bol zrekonštruovaný a od júla 2004 opäť spája oba brehy.
Tri a pol roka trvajúca vojna v Bosne a Hercegovine sa skončila
podpísaním Daytonskej mierovej zmluvy. Rokovania sa uskutočnili v
novembri 1995 v americkom meste Dayton. Dokument, ktorý vymedzoval
základné kontúry povojnového štátnopolitického usporiadania Bosny a
Hercegoviny, bol podpísaný 14. decembra 1995 v Elyzejskom paláci v
Paríži.
Na základe Daytonskej zmluvy bola Bosna a Hercegovina s hlavným mestom Sarajevo rozdelená na dve entity – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a srbskú časť Republika srbská (RS). Na severe krajiny leží neutrálny dištrikt Brčko. Najvyšším správnym orgánom je trojčlenné predsedníctvo Bosny a Hercegoviny, ktoré tvoria zástupcovia troch národností – Bosniakov, Chorvátov a Srbov.
Daytonská mierová dohoda zriadila aj úrad vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine. Rusko vlani navrhlo, aby bol vysoký predstaviteľ OSN zbavený právomocí, a k 31. júlu 2022 chcelo jeho úrad dokonca zatvoriť. Bezpečnostná rada OSN v júli 2021 však túto rezolúciu nepodporila.
V súčasnosti je však tak stabilita regiónu, ako aj dohoda z Daytonu ohrozená. Líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik totiž presadzuje odtrhnutie bosnianskej Republiky srbskej od Bosny a jej pričlenenie k Srbsku. "Prejavy nacionalistickej a separatistickej rétoriky v Bosne a Hercegovine narastajú a ohrozujú stabilitu, dokonca aj celistvosť tejto krajiny," vyhlásil minulý týždeň vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, pričom situáciu označil za kritickú.
0
www.ZIVOTPO.sk
